Štukatérstvo je odbor zaoberajúci sa plastickou výzdobou zo štuku, uplatňujúci sa najmä v interiérových a fasádnych dekoráciách. Dnes môžeme nazvať veľkú časť štukových prác, ktoré vychádza z historických slohov – romantizmu.
Štukatérstvo poznáme už zo starého Egypta, ale prevažná časť týchto umelecko remeselných prác má pôvod v renesancii ktorá sa stala hlavným umeleckým prúdom 15.storočia v Taliansku. V tej dobe sa rozvinula nová životná, umelecká a spoločenská atmosféra, v ktorej sa stalo ideálom znovuoživenie rímskeho antického umenia a kultúry. Individualista triumfuje nad typom. Nový obraz človeka dokonale stelesňujú univerzálny géniovia, ako boli napríklad Alberti alebo Leonardo da Vinci, ktorí hľadali pôvodnej prirodzenej moduly v rozmeroch ľudského tela. Tieto snahy podnietili záujem architektov (napr. Brunelleschi) o antickej stĺpové poriadky, členiace a ozdobné prvky, a vytvorili tak úplne vlastné priestorové usporiadanie kde dominuje obdĺžnik a kruh. Fasáda vzniká v harmonickej architektonickej kompozícii sa stĺpy a pilastre deliace plochy rustikových kvádrov so zrkadlami, rzality a neskôr s bohatšou dekoráciou ohlasujúci počiatok manierizmu. Španielsky renesančný dekor sa peaces a rozbujelé v mudejarskou a platereskním štýlu a neskôr sa vkus opäť premenil na strohý nezdobný, hladkostěnný štýl.
V Nemecku sa stala renesančná architektúra najprv nedorozumeniam, stavitelia väčšinou nevideli taliansku renesanciu ani antické stavby, zo vzorkovníkov prevzali dekor Lombard a benátskej ranej renesancie a vyzdobili ním fasády malomestských domov, zámkov a kostolov. Tak vznikla síce remeselne vynikajúci ale naivný zbierka detailných povrchov presýtených symbolikou. V tejto akési meštianske antickej skladačke jednotlivé kamienky stratili svoju funkciu a pôsobili ako prilepené. Paralelne s neskoré renesanciou sa rozvíja manýrismus, ktorý vychádza z florentského maliarstva a vyznačuje sa pretiahnutými, často špirálovo stočenými postavami. Amorfný zobrazenie, labyrint, gule, vajcia, oko, kocky v rébusovitých, snovo groteskných zoskupeniach (Hieronymus Bosch, Giuseppe Arcimboldo) predznamenávajú surrealizmus 20. storočia. Oveľa viac než konštrukcia je rysom manierizmu dekorácie. Významným umelcom v ornamentálne výzdobe bol napríklad Cornelis Floris, ktorý rozvinul celú škálu ornamentálnych tvarov, ktoré sa dodnes používajú vo štukatérske prácu. Vybíjaný, zavíjený a boltcový ornament, figurálne výzdoba ríms, balustrády a girlandy z ovocných plodov a lístia, géniovia a putti pokrývali steny domov, palácov a kostolov s bohatou štukovou výzdobou. Špirálovité tvary sa objavujú na stĺpoch, komínoch a spoločne s volutami a obelisky vytvorili nový bohatý ornamentálne vzor.
Nový program Tridentského koncilu (1545- 1563) a novo nabitá moc cirkvi sa v 17. storočí znovu začala solidarizovať s mocou svetskú. Slohom tejto absolutistickej epochy- približne v rokoch 1600- 1780 bolo baroko. Barokový umenie je univerzálne transcendentný. Vo viditeľných veciach oslavuje skutočnosti neviditeľné. Podobne ako protireformácie vyšlo aj barok z Ríma. Nová koncepcie sa ihneď delí na dva paralelné prúdy: Dynamický barokový prúd a klasicizující prúd. Rozmery jeho stavieb, členenie priestoru a nádhera štukové dekorácie propagovali autoritu cirkvi a štátov. Štukatéri, sochári a maliari sú dodávateľmi vnútorné výzdoby nabité symboly. Figúry a ornamenty vyvedené vo štuku prechádzajú nepozorovane do nástropné fresiek, ktorých rafinovaná perspektíva prepožičiava stavbe ilúziu priestorovej nekonečnosti. Kým kruh bol považovaný za symbol subjektívneho pocitu renesančného človeka, pre barokového človeka sa v veľkorysosť elipsy a paraboly odráža vášnivé prepletený jednotlivca s nepostihnuteľnosť vesmíru. Ľudovít VIII. 1610- 1643. Rané barok prevzalo v počiatkoch manýristický dekor- florentskú bosáž, holandské kartuše nezavíjeným Mušľovým ornamentom (netopierie krídlo), psie uši, levie hlavy, Buštová Medalion, palmová ratolesť, girlandy, Fronton a Volutová štíty zakončené bustami, štukatérske alebo kamenársky spracované . Dekor 1. fáza slohu Ľudovíta XIV. Vychádza prevažne z rytín a. Lepaurta. Antického pôvodu sú voľné plastiky, trofeje, štíty, lesbické alebo iónskej Kyma, zuborez a ťažké girlandy. 2. obdobie slohu začína okolo r.1687 štukovou výzdobou Veľkého Trianonu. Formy sa zjednoduší, odkloní od mytológie a vymení sa za arabesky a čínske motívy.
V začiatku 18. storočia premenila šľachta ťažkopádne dvorný baroko na domáckejší sloh regentstvo 1715- 1723. Obytné miestnosti sú bez pilastrov, stĺpov a antického kladie, nahradil je jemný štukový dekor, dvere sa supraportou a táflovaná stenová poľa. Tieto prvky sú obklopené zakriveným, jemne prepleteným lištovým rámovaním. Rastúca obľuba mušľových foriem, naturalistického kvetinového a lístkového ornamentu a zdôraznená asymetria označujú prechod k rokoku. Ľudovít XV. 1723- 1774. Rokoko ovplyvnilo ostatné Európu viac ako štýl regentstvo. Dekor- rokaj je asymetrický boltcový ornament ktorým sú pokryté stropy sa štukovými arabeskami z girlánd a prepletenými pásmi, z ktorých sa cez okrajové časti stropu vinou úponkovité štukové ornamenty s putti a akantovými listy. Akantovou list (česky- pazdnehtník) objavila a hojne používala antika a bol tiež populárne v celom období baroka s kombináciou nástenné techniky stucco lustro. Klasicismus- „rozum a cit“ Vlna francúzskej klasiky neustále ovplyvňovala celú Európu, kánon klasicizmu vychádzal z archeologických vykopávok v Pompejach od r. 1748. Elegancia a vybranost začali byť vážnejšie ako rokoko. Symetrické architektonické tvary sú dôstojnejší a priamočiare. Bloky sú zavŕšené balustrádami ktoré zakrývajú strechu. Tiež vnútorné dekor charakterizovala symetria jednotlivých foriem. Pravouhlá stenová pole s širokými lištami, doplnená vo štuku vyvedeným vavrínovým alebo olivovým listovým s kríženými slučkami a vlajúcimi pásy s „falošnými“ – jedným smerom zaplétanými vencami. Podstatnou súčasťou klasicizmus druhej polovice 18.storočia je sloh Ľudovíta XVI. (1774- 1792), ktorý vrcholí krátku fáz nazvanú direktórium – pompejský sloh 1795- 1799.
Architektúra empir 1804-1830 ustrnula v suchom kopírovanie antických gréckych vzorov. Štuka, bronz, často pozlátených. Romantizmus historizmus- novogotika, (purizmus), neorománsky sloh (obloučkový štýl), neorenezance, neobaroka. Eklektizmus v architektúre je používanie a napodobňovanie tvarových prvkov z rôznych slohov a ich spájanie do nových celkov. Secesie je výtvarný sloh z konca 19. a začiatku 20.stor. usilujúce o nový umelecký výraz, zbavený doterajšieho prevládajúceho historizmoch. Arts and Crafts Z Aglie vyšlo okolo roku 1890 hnutie, ktoré propagovalo novú umeleckú estetiku, ktorej zmyselnosť a neviazanosť usilovala o rozchod s eklektickým a akademickým staromilstvím. Aj cez svoje krátke trvanie (asi 1890 – 1914) uviedlo v život veľa názvov: Modern style, Art nouveau, Jugendstil atď. U nás Secesia.
Architektonickým objektom secesie je sladkastý mikrokozmos modernizmu, uzavreté dielo, ktorého prvé snahy sa zamerali na ornament, oživujúci všetky formy dekorácie, ľahostajné k urbanistickému kontextu. Štylizované rastlinné a zvieracie tvary v mäkko skrútených, dynamických líniách, ploché a bez tieňov, pritom vzdialené akémukoľvek naturalizmu a historizmu – boli príbuzné skôr ornamentom neskorej gotiky alebo japonskému maliarstva. U nás na secesiu bezprostredne nadväzuje individualistická moderna asi 1905- 1911. Rastlinný ornament je nahradzovaný ornamentom geometrickým. Typické je užívanie režného muriva s dekoratívnou väzbou tehál, drsné omietky alebo kameňa.
